Príbeh o zradnosti priemernej mzdy

Autor: Roman Brandšteter | 30.10.2012 o 10:26 | (upravené 30.10.2012 o 10:37) Karma článku: 12,63 | Prečítané:  1850x

Stalo sa už priam mániou, používať priemernú mzdu na zdôvodnenie takmer akýchkoľvek požiadaviek na zvýšenie platu. Lekári, či učitelia, takmer všetci by chceli mať plat odvodený od priemernej mzdy v štáte. A samozrejme, ako inak, chceli by mať viac ako 1-násobok priemernej mzdy. A to bez toho aby sa nad tým čo len trochu zamysleli. Tu je príbeh o zradnosti fetišizácie štatistického čísla, ktorému sa hovorí priemerná mzda.

Bol raz jeden podnikateľ. Bol celkom šikovný aj pracovitý, ale nie vo všetkom bol zorientovaný. A bola to práve otázka platov v jeho firme. Podnikateľ mal desať zamestnancov. S nimi kedysi uzavrel dohodu, že každý zamestnanec bude mať minimálne 1.0 násobok priemernej mzdy vo firme. Kedže on sám zamestnancom firmy nebol, tak nad tým iba mávol rukou a povedal si, že dobre, dá teda každému zamestnancovi rovnaký plat, tým pádom budú mať všetci rovnako a súčasne to bude 1.0 násobok priemeru. A punktum, vybavená vec, poďme sa venovať dôležitejším veciam.

Plat vo firme (je asi jedno akej, ale povedzme že softvérovej) bol 2.000 eur.
Ak to zhrnieme, 10 zamestnancov malo po 2.000 eur, spolu 20.000 eur mesačne, priemer 2.000.

Všetko fungovalo a firma pracovala bez problémov. Jedného dňa dostala firma veľmi dôležitú a ekonomicky zaujímavú zákazku. Malo to však jeden háčik, súčasťou projektu mala byť špeciálna práca, ktorú nikto vo firme neovládal. Aj zohnať pracovníka s požadovanými znalosťami sa ukázalo ako veľký problém. Našťastie majiteľ firmy objavil človeka s potrebnými znalosťami a podarilo sa mu presvedčiť ho, aby do firmy nastúpil. Bol to špecialista, odborník, vedomý si svojich znalostí a kvalít, a tak požadoval plat 5.000 eur. Majiteľ súhlasil, pretože vedel, že výsledný zisk zo zákazky bez problémov pokryje mzdu nového zamestnanca. Práca na zákazke sa rozbehla a všetko bežalo ako má.

Keď sa však priblížil termín výplaty, zastavil sa u majiteľa zástupca zamestnancov a ukázal mu svoju kalkuláciu výpočtu miezd. „Doteraz sme brali všetci po 2.000 eur, tak ako znela dohoda, minimálne 1.0 násobok priemerného platu“ povedal, a pokračoval „ale všetci vieme, že nastúpil nový kolega. Klobúk pred ním dole, vie úžasné veci, aj 5.000 eur si určite zaslúži. Ale dohoda je dohoda, a my chceme aby sa dodržiavala".

Doteraz to vyzeralo takto:
10 zamestnancov po 2.000 eur, spolu 20.000 eur, priemer 2.000 eur.
Teraz by to malo byť takto:
10 zamestnancov po 2.000 eur + 1 zamestnanec 5.000 eur, spolu 25.000 eur, priemer 2.272 eur.

„My teda požadujeme, podľa našej dohody, plat 2.272 eur“. Majiteľa to trochu prekvapilo, ale povedal si, že dobre, dohody majú platiť, zákazka je to zaujímavá a mohla by potiahnuť aj zvýšenie platov.
O to viac ho prekvapilo, že o mesiac ho navštívil zástupca zamestnancov opäť, a s novým výpočtom. Na prekvapenú otázku majiteľa, čo sa od minula zmenilo, mu zamestnanec ukázal nový výpočet.

Minulý mesiac to bolo takto:
10 zamestnacov po 2.272 eur + 1 zamestnanec 5.000 eur, spolu 27.720 eur, priemer 2.520 eur.
Lenže ak má platiť dohoda o plate ako minimálne 1.0 násobku priemeru, malo by to byť po novom takto:
10 zamestnacov po 2.520 eur + 1 zamestnanec 5.000 eur, spolu 30.200 eur, priemer 2.745 eur

Majiteľ firmy sucho preglgol. Na nové zvýšenie platu nakoniec prikývol (dohody sa predsa majú plniť), ale začalo mu postupne všetko dochádzať.
A dochádzať mu to začalo ešte rýchlejšie, ked sa ďalší mesiac návšteva zástupcu zamestnacov opakovala a jej zhrnutie bolo nasledovné.

Minulý mesiac to bolo takto:
10 zamestnacov po 2.745 eur + 1 zamestnanec 5.000 eur, spolu 32.450 eur, priemer 2.950 eur
A odteraz to má byť takto:
10 zamestnacov po 2.950 eur + 1 zamestnanec 5.000 eur, spolu 34.500 eur, priemer 3.136 eur

To už v majiteľovi vzkypela krv. Veď to je v priebehu 3 mesiacov nárast platov vo firme o viac ako 50%. Tá, pôvodne lukratívna, zákazka už prestáva byť lukratívna.
No počkajte, pomyslel si majiteľ, ja tých zamestnacov vytrestám. Teraz im teda ešte raz a naposledy zvýšim plat, ale budúci mesiac, to sa teda budú čudovať, čo sa stane. Majiteľ totiž vedel, že práca na novom projekte sa končí a tým sa končí aj práca nového zamestnanca. Ten už navyše dostal ponuku od inej firmy, na inej zákazke vyžadujúcej jeho schopnosti.
Tým sa všetko vráti do pôvodných koľají, všetci pôvodní zamestnanci dostanú opäť 2.000 eur a bude konečne pokoj, myslel si majiteľ.
Ale majiteľ sa opäť mýlil. Pred výplatným termínom ho navštívil zástupca zamestnancov opäť s novou kalkuláciou.

Minulý mesiac to bolo s výplatami takto:
10 zamestnacov po 2.950 eur + 1 zamestnanec 5.000 eur, spolu 34.500 eur, priemer 3.136 eur.
A kedže dohoda o mzde vo výške minimálne 1.0 násobku priemernej mzdy stále platí, od nového mesiaca by to malo byť takto:
10 zamestnancov po 3.136, spolu 31.360, priemer 3.136 eur

Majiteľovi iba teraz došlo, ako vie byť priemerná mzda zradná. Žiadny návrat na pôvodných 2.000 eur, ale iba minimálna celková mzdová úspora po odchode špecialistu. Za 3 mesiace sa mzdové náklady vo firme zvýšili viac ako o polovicu (z 20.000 na 31.360 eur). A to všetko iba tým, že prišiel (a po čase odišiel) veľmi dobre platený zamestnanec. Lukratívnosť zákazky sa majiteľovi javí už v úplne inom svetle. Čert mu ju bol dlžen.

Aké poučenie z toho môže plynúť? Stačí dosadiť za každého zamestnanca firmy desaťtisíce zamestnancov štátu (napr. lekárov, učiteľov, policajtov, úradníkov...), ktorí začnú požadovať aby ich plat bol naviazaný na priemernú mzdu v štáte. A, ako inak, vždy aspoň 1.0 násobok priemeru, ale oveľa častejšie viac alebo výrazne viac. A nemal by mať vlastne každý Slovák nárok na aspoň priemerný plat? Problémom tak ostávajú už len dôsledky. Najmä keď majiteľ firmy, v tomto prípade štát, bude s takým nátlakom súhlasiť a potom sa bude čudovať.

Otázka 1: Môže mať každý pracujúci Slovák nárok na minimálne 1.0 násobok priemernej mzdy bez toho aby sme mali všetci do jedného rovnakú mzdu?
Otázka 2: Myslíte si, že lekári, učitelia a všetci ostatní, ktorí požadujú platy na úrovni 1-násobku priemernej mzdy a viac, uvažujú nad tým, ako to bude fungovať?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?