Rukoväť modernej ľavice: Podporujeme kvóty pre slovenskú popmjúzik

Autor: Roman Brandšteter | 13.2.2013 o 10:05 | Karma článku: 7,24 | Prečítané:  732x

Redakcia Rukoväte modernej ľavice jednomyseľne podporuje zavedenie kvót pre slovenskú popmjúzik. S veľkým uspokojením sme prijali aktivitu osobností Jozefa Ráža, Martina Ďurindu, Júliusa Kinčeka a ďalších, ktorí sa rozhodli odkliať kvalitnú slovenskú hudbu v slovenských médiách.

O tom, že vypočuť si dnes slovenskú popmjúzik je prakticky nemožné podal svedectvo aj obyčajný človek Matovič, ktorý prehlásil: „Naučili sme sa hrať zahraničné pesničky a slovenský interpret nemá priestor?“ a ďalej možno nakoniec budete radi počúvať slovenskú hudbu, na čo ste doteraz nemali priestor.“
Aj preto treba zasiahnuť,  spoliehať sa na všemocný trh by bolo silne krátkozraké. O trhovej ďžungli by vedel veľa rozprávať hudobník Václav Patejdl. Ten sa rozhodol ako generálny riaditeľ pred rokmi prevádzkovať komerčné rádio hrajúce čisto slovenskú a českú popmjúzik. Trochu naivne sa domnieval, že všemocný trh to pochopí a ušľachtilý úmysel odmení. Trhová džungľa však „nezklamala“ a mrzko sa Patejdlovi odvďačila. Trh pridelil rádiu Hey maximálnu počúvanosť 1.6%... Rádio teda muselo ukončiť svoju kultúrnu činnosť. Hydra anglo-amerického  zábavného priemyslu pochovala tento projekt bez akéhokoľvek zľutovania.

Václav Patejdl svojho času povedal (Sme, 24.2.2012): "Živím sa hudbou, rádiá sú jednou z mála možností, ako predstaviť naše výrobky. Ak nás nehrajú, nemám z nich ani cent. Ak to inak nejde, nech sa domáca tvorba prikáže zákonom."
A má úplnú pravdu. Slobodne si vybral svoje povolanie a trh mu odmieta dať dostatok poslucháčov.
Kedže trh raz opäť zlyhal, musí prísť štátny zásah vo forme kvót. Nebojme sa kvót ani pre vážnu hudbu, folk, country, džez alebo pre mnohé iné, s hudbou nesúvisiace oblasti (čerstvý návrh z Bruselu).

Samozrejme keď sa objaví slovo kvóty ihneď sa ozvú všelijakí kuvici, pochybovači a skeptici. Budú hovoriť povedzme toto: Keď sa niekto rozhodne vyrábať slovenské logaritmické pravítka, budeme tiež požadovať kvóty aby sa na ministerstvách, úradoch, univerzitách muselo popri kalkulačkách používať aj 10% logaritmických pravítok?
Odpoveď je pritom jednoduchá. Pokiaľ pôjde o slovenského výrobcu a logaritmické pravítka budú vkusne vyrobené v našich národných farbách alebo za použitia povedzme nových nanotechnológií, tak prečo nie? Minister práce Ján Richter to zhrnul najlepšie: „Akákoľvek podpora kupovania domácich výrobkov, a teda aj domácej tvorby, má u mňa zelenú“.

Nevyhnutného presadenia kvót sa netreba báť, aj keď si určite vypočujeme množstvo pochybovačných až uštipačných slov na našu adresu, ktoré budú drdlať čosi o ďalšej regulácii, budú vzývať všemocný trh (ktorý už v prípade Patejdlovho rádia evidentne a opätovne zlyhal), či ideu bezbrehej slobody. Nedajme sa odradiť pochybovačnými slovami rapera menom Vec, ktorý hovorí, že „treba vymyslieť iný spôsob ako prikazovanie“. Lucia Piusssi z alternatívnej hudobnej skupiny dokonca hovorí, že „som proti tomu (kvótam), pripadá mi zvrátené také niečo nariaďovať zákonom. Je to podobné, ako keď sa vymýšľajú rôzne kvóty pre zastúpenie žien vo funkciách“.

Kvóty musia byť zavedené. Pokiaľ nebudú občania dostatočne uvedomelí (to nebudú) tak musí zasiahnuť štát (trebárs aj nedokonalo a s chybami). Ako hovorí V. Redingová, komisárka EU pre spravodlivosť: „Kvóty nie sú cieľom ale cestou.“ My sme si kvóty na domácu hudbu nevymysleli, už úspešne fungujú v takmer každej európskej krajine (a raz budú aj v Nemecku, buďme im preto príkladom).
Aby sa však nepovedalo, nemusíme kvóty nastaviť ihneď veľmi prísne, povedzme hneď na 30%. Pre začiatok bude možno stačiť nižšie numero, dajme tomu 10 alebo 20%. A potom, časom, budeme kvóty postupne šraubovať smerom hore. Vždy by sme mali presadzovať evolučnú metódu postupných krokov. To je jedna z priorít, ktorú by mala moderná ľavica vyznávať.

Netreba sa báť ani o našu európskosť. Proeurópskosť a kvóty pre národnú pomjúzik sa predsa nevylučujú. Pokiaľ pôjde o eurofondy, sme samozrejme jednoznačne proeurópskí. Ale v iných oblastiach (predaj slovenských potravín, počúvanie slovenskej pompjúzik a ľahko nájdeme aj mnohé iné oblasti) môžeme ostať pronárodní. Nech platí: Rozum európsky, srdce slovenské.

Redakcia Rukoväte modernej ľavice

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?