Rukoväť modernej ľavice: Súboje s nereálnymi nepriateľmi 2

Autor: Roman Brandšteter | 12.4.2013 o 9:30 | Karma článku: 6,79 | Prečítané:  630x

Bojovať s nereálnym nepriateľom (reálne neexistujúcim alebo existujúcim len v minimálnom množstve) sa zdá byť na prvý pohľad bláznivé. Ale budete sa čudovať,  platí pravý opak. Takéto súboje už priviedli k ľavici množstvo priaznivcov a neustále privádzajú ďalších a ďalších. Sú mimoriadne účinné a výborne fungujú. Druhý diel.

V minulej časti sme si povedali o súbojoch s tými, ktorí hlásajú všemocnosť voľného trhu a tými, ktorí hlásajú, že záleží iba na zisku, bohatstve a peniazoch, dnes dokončíme tému tretím dôležitým súbojom a pridáme niekoľko taktických rád.

Súboj s tými, ktorí hlásajú vznešenú ideu bezbrehej slobody bez zodpovednosti
Ide o podobný príklad ako u „všemocného trhu“ akurát sa to vzťahuje na celú spoločnosť. Ako už tušíte, opäť len ťažko nájdeme relevantných zástancov druhej strany. Ťažko si predstaviť niekoho, kto by hlásal, že ak sa rozhodne zobrať niekomu peniaze či majetok, tak v rámci bezbrehej slobody to môže urobiť a ak sa ten druhý bude príliš brániť, tak v rámci slobody bez zodpovednosti ho môže aj zabiť a všetko bude v poriadku. Je ťažké si niečo podobné predstaviť, najmä preto, že taký človek by musel logicky akceptovať skutočnosť, že „bezbrehá sloboda bez zodpovednosti“ bude fungovať obojstranne, teda aj naopak. Čiže, ak sa niekomu inému zažiada peňaženky, majetku, alebo aj samotného života milého hlásateľa „bezbrehej slobody bez zodpovednosti“ , tak v rámci tejto idey by „hlásateľ“ musel akceptovať aj stratu svojej peňaženky, majetku, prípadne aj vlastného života. Taký človek by sa dostal do pozície akoby hovoril: „Som zástanca bezbrehej slobody. Ak chcete moju peňaženku, hocičo iné, alebo aj môj život, nech sa páči, všetko je k dispozícii“. Nájsť niekoho (nech aj veľmi silného),  kto by niečo podobné akceptoval, je veľmi ťažko predstaviteľné.
Kedže ani v tomto súboji nemáme reálneho nepriateľa, jasné víťazstvo je naše. Naviac, keď si uvedomíme, že v podobných súbojoch prakticky nikto, väčšinou ani naši pravicoví oponenti, nespomenú skutočnosť, že je to nezmysel, že bezbrehú slobodu bez zodpovednosti prakticky nikto nepropaguje, nehlása a ani o ňu neusiluje, víťazstvo je o to jednoznačnejšie. Sme víťazmi a drvivá väčšina je na našej strane.

Suma sumárum - máme tri súboje, tri jasné víťazstvá a veľkú väčšinu na našej strane. Na strane modernej ľavice. Mnohým z tejto väčšiny bude sympatické, že máme v týchto sporoch rovnaké názory, že spolu v týchto sporoch víťazíme a teda, že je pravdepodobné, že sa zhodneme aj v mnohých ďalších názoroch. A že práve náš pohľad (pohľad modernej ľavice) na svet okolo nás by mohol byť ten správny a spravodlivý. V čase volieb si na to väčšina spomenie alebo sa jej to inak vybaví. Radšej bude voliť tých, ktorí víťazne zvládajú súboje s všemocným trhom, s všemocnými peniazmi alebo s bezbrehou slobodou bez zodpovednosti.

Uvedené súboje sú dlhodobo odskúšané a výborne fungujú.

Ešte si povedzme niekoľko slov k taktike vedenia súbojov s nereálnymi nepriateľmi
Našou veľkou výhodou je, že súboje s nereálnymi nepriateľmi nemusíme vyvolávať priamo my. Úplne postačuje, keď súboje necháme vyvolať niekým iným a my sa iba pridáme a následne zvíťazíme. Budete prekvapení, ako často tieto súboje s nereálnym nepriateľom vyvolávajú ľudia, ktorých by ste k ľavičiarom nezaradili. Často ich k tomu vedú ani nie tak ľavicové názory, ale skôr profesionálna deformácia, snaha „pomôcť“ odvetviu, v ktorom sa profesijne alebo záujmovo realizujú a majú pocit, že mu veľmi dobre rozumejú a práve ich aktivita by mala byť spoločnosti nápomocná.

Príklad: hudobník Breiner v diskusii o kvótach na slovenskú popmjúzik vyhlási, že štát musí podporovať umenie. 
My budeme samozrejme jednomyseľne súhlasiť, väčšina bude s nami a víťazstvo s druhou stranou - tými, ktorý propagujú nulovú štátnu podporu umeniu a kultúre bude jednoznačné. Mimochodom, viete si predstaviť, že by bol niekto reálne za nulovú podporu umenia a kultúry štátom? T.j. aby sa povedzme Bojnický zámok (oltár majstra Pavla v Levoči, najcennejšie obrazy v SNG..) prestal štátom dotovať a nechal postupne schátrať, rozpadnúť, zničiť, zaniknúť? Muž, a proti týmto jednotlivcom povedieme súboj za štátnu podporu umeniu a kultúre. A samozrejme na celej čiare vyhráme. Lenže hudobník Breiner tu nie je sám, je tu ešte (povedzme) lekár Rajner, ktorý chce aby štát podporoval zdravotníctvo (my spolu s ním a takmer nikto proti nám), učiteľ Vajner, ktorý chce aby štát podporil školstvo (my spolu s ním a takmer nikto proti nám), vedec Weiner, ktorý chce aby štát podporil vedu a výskum (my spolu s ním a takmer nikto proti nám), policajt Maisner, ktorý chce aby štát podporil vnútornú aj vonkajšiu bezpečnosť (my spolu s ním a takmer nikto proti nám), poľnohospodár Gemajner, ktorý chce aby štát podporil poľnohospodárstvo a potravinárstvo (my spolu s ním a takmer nikto proti tomu, športovec Lajtner, ktorých chce aby štát podporil šport (my spolu s ním a takmer nikto proti nám) a pridá sa aj podnikateľ Majer aby štát podporil aj niektorých podnikateľov a zamestnávateľov.
Z každej oblasti spoločnosti sa určite niekto ozve s tým, čo všetko musí štát podporovať.

Výsledok? Samé víťazstvá vo vrecku.
A hlavne: máme pokryté takmer všetky oblasti spoločnosti, ktoré „musí“ podporovať štát. Áno, štát musí podporovať umenia, kultúru, zdravotníctvo, školstvo, vedu a výskum, bezpečnosť, poľhohospodárstvo, šport, dopravu, priemysel atď.

A teraz pointa - o tom ako veľa, ako konkrétne, a ako komu - už budeme rozhodovať MY.
Čo myslíte, kto bude vo voľbách úspešnejší? Ten, kto bude zahmlievať v štýle „my nie sme proti podpore umenia, ale iba striktne vybrané veci, musí to byť starostlivo zvážené a bla-bla-bla“? Asi ťažko. Na druhej strane tu budeme MY, ktorí povieme jasne a všeobjímajúco: „Áno, štát musí podporovať kultúru, zdravotníctvo, školstvo, bezpečnosť, dopravu, poľnohospodárstvo, šport, dopravu, priemysel... a my to zabezpečíme!“
Nemýlite sa, voľby vyhráme s veľkou pravdepodobnosťou MY.

A ako víťazi volieb, MY budeme rozhodovať o tom, čo, ako a najmä komu dáme konkrétnu podporu, kvóty, fondy,  dotácie a výnimky. K týmto konkrétnym rozhodnutiam už pôvodných navrhovateľov (Breinera, Gemajnera a ďalších) potrebovať nebudeme. My budeme v ich mene poctivo pracovať a realizovať ich vlastné a súčasne naše priania. Ale najmä tie naše. Skrátka, budeme riadiť a ovládať všetky tie oblasti, ktore predsa musí podporovať štát. A pritom sme vlastne vypočuli vôľu ľudu a zástupcov spoločnosti.
V jednoduchosti je krása.

redakcia Rukoväte modernej ľavice

Súvisiace texty:
Rukoväť modernej ľavice: Súboje s nereálnymi nepriateľmi
Rukoväť modernej ľavice: Najdôležitejšie ľavicové slová
Rukoväť modernej ľavice: Najdôležitejšie ľavicové slová 2

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?