Kto je tu vlastne nenažraná sviňa?

Autor: Roman Brandšteter | 1.10.2013 o 9:59 | Karma článku: 8,84 | Prečítané:  1777x

Keď pred viacerými rokmi napísal Tomáš Bella blog sťažujúci sa na praktiky jednej známej banky, asi sám netušil, čo všetko a na ako dlho ovplyvní. Slovné spojenie, ktoré použil na banku - „nenažraná sviňa" jednak zaujala tvorcov tzv Google bomby ale najmä Martina Filka, v súčasnosti vysokého a vplyvného štátneho úradníka ministerstva financií. Uvedené slovné spojenie ho natoľko opantalo, že ho začal zhusta používať pri popise aktivít svojej inštitúcie, ktoré majú byť namierené najmä na banky, DSS-ky, DDS-ky a časom aj na poisťovne (viac tu a tu).

Používanie hrubších výrazov voči vybraným skupinám nie je nič nového. Už boľševici sa radi vyhrážali „nenažraným šmelinárom" (čítaj obchodníkom, podnikateľom, živnostníkom) a „nenažraným kulakom" (čítaj sedliakom a roľníkom). Začalo to ostrým slovníkom a postupne sa pritvrdzovalo akčnejšími opatreniami.

Filkovi vo svojej akejsi krížovej výprave (tiež mimoriadne obľúbený termín z jeho materského ministerstva) prekáža, že „mnohým Slovákom sa zdá, že im za ich peniaze banky neponúkajú adekvátnu protihodnotu" a že, „pocit pospolitého ľudu nemusí byť neoprávnený". A tak sa jeho inštitúcia jala vytvoriť index bankových poplatkov a podobné pomôcy na „záchranu" peňazí pospolitého ľudu. A po bankách sú na rade najmä DSS-ky (ďalšie nenažrané svine) - správcovia peňazí z druhého dôchodkového piliera, ktorý práve súčasná vláda riadne dokatovala.

Čo mi na tom vadí?
V prvom rade to, že skupina úradníkov si vsugerovala, že to dôležité, čo momentálne trápi „pospolitý ľud" je práve toto. To je predsa nezmysel. Už pred 6 rokmi dával Bella jednoduchú radu - zmeniť banku a informovať nahlas o jej praktikách. Našťastie máme (zatiaľ) v prípade bánk aj DSS-iek konkurenčné prostredie a nevyhovujúcu banku (DSS-ku) tak môžeme vymeniť. Internetové fóra a sociálne siete sú dnes už dosť silným nástrojom prípadnej obrany nespokojného klienta. A ak by sa aj zlé banky alebo DSS-ky medzi sebou dohodli na nekalom karteli, tak už predsa máme fungujúce štátne inštitúcie ako napr. NBS alebo Protimonopolný úrad.

Úradníci okolo Filka však z akéhosi dôvodu  vyhodnotili problém bankových poplatkov a výnosov II. piliera ako prednostný a mimoriadne dôležitý. Je to však naozaj tak? Nie je to náhodou odpútavanie pozornosti od výrazne väčších problémoch na strane samotného štátu a hľadanie umelého nepriateľa za použitia propagandy nízkych pudov?

Veď predsa:
Nie bankové poplatky sú hlavným problémom súčasnosti, nie výnosnosť DSS-iek najviac trápia sporiteľov. Viac ich trápi postupné kastrovanie II. dôchodkového piliera, avšak vtedy sa sporiteľov žiadny úradník z ministerstva (aká to náhoda) nezastáva. A ešte oveľa viac trápi „pospolitý ľud" to, že náš štát v mnohých oblastiach, ktoré sú najmä jeho doménou, nefunguje dobre alebo dokonca zlyháva.

Nie neprehľadné bankové poplatky, ale rýchlo rastúci štátny dlh, nie výnosnosť postupne kastrovaného II. piliera, ale dlhodobo neudržateľná pyramídová hra zvaná prvý dôchodkový pilier. To sú výrazne väčšie problémy.

Nie neprehľadné bankové poplatky, ale nehorázne bačovanie v míňaní eurofondov, nie výnosnosť II. piliera, ale pochybné zmluvy štátnych podnikov a organizácií uzatvárené štátnymi manažérmi a úradníkmi. To sú výrazne väčšie problémy.

Nie neprehľadné bankové poplatky, ale prebyrokratizovanosť štátnej správy (a napr. aj školstva), nie výnosnosť II. piliera, ale veľké administratívne zaťaženie podnikania. To sú výrazne väčšie problémy.

Nie neprehľadné bankové poplatky, ale plytvanie štátnych inštitúcií, nie výnosnosť II. piliera, ale vyciciavanie štátneho rozpočtu priveľkým počtom na štát napojených organizácií, centier a ústavov. To sú výrazne väčšie problémy.

Nie neprehľadné bankové poplatky, ale zadĺžené a neprehľadne hospodáriace štátne zdravotníctvo, nie výnosnosť II. piliera, ale frustrované sestry a učitelia. To sú výrazne väčšie problémy.

Niektoré z uvedených problémov vysoký úradník ministerstva financií ovplyvniť nemôže, ale mnohé z nich nepochybne áno. A všetky spomínané (aj nespomenuté) oblasti, za ktoré nesie primárnu zodpovednosť štát, neustále generujú väčší a väčší dlh. Na konci roka 2011 to bolo cca 30 mld eur a dnes, necelé 2 roky neskôr, je to už 40 mld eur.

Tak kto je tu vlastne tá nenažraná sviňa? Nie je to náhodou v oveľa väčšej miere štát ako banky a DSS-ky? Nie je náhodou práve štát - v tej podobe ako funguje a spolu so svojimi predstaviteľmi - tou nenažranou megasviňou, ktorá žije primárne pre túto chvíľu a na to, čo s tým výsledkom budú robiť naše deti a vnuci myslí až na predposlednom mieste?

Možno bude vysoký úradník ministerstva financií raz prekvapený, keď pri hľadaní nenažratej svine nájde jej malú súčasť pri rannej hygiene, ako sa naňho pozerá zo zrkadla.

P.S.  Jasné a zrozumiteľné argumenty k Filkovmu boju s NS nájdete tu.

P.P.S.  Na odľahčenie. Inštitút „politických financií" (IPF) objavil ďalšiu nenažranú sviňu

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?