A prečo by mal štát plniť svoje dohody, záväzky a zákony?

Autor: Roman Brandšteter | 28.1.2014 o 9:30 | Karma článku: 16,38 | Prečítané:  562x

Ubehlo len pár dní roku 2014 a minister obrany JUDr. Glváč sa vytasil s nasledovným názorom: „Armádu utiahneme aj s rozpočtom na úrovni jedného percenta HDP". Zrejme sa chcel hrdo pochváliť, že pod jeho vedením je armáda pripravená plniť svoje úlohy aj v skromných podmienkach. Skoro by sa zdalo, že také vyjadrenie je hodné chvály, veď takmer každá oblasť rozpočtu narieka nad „šetrením". Problém je však v inom. Pred desiatimi rokmi, keď sme vstupovali do NATO, sa Slovensko zaviazalo, že bude investovať minimálne 2% HDP do obrany štátu. Tento záväzok Slovenská republika nikdy nesplnila. Nezdá sa však, že by to brala ako nejaký závažnejší problém. Však podobne ako my na to kašlú viacerí, tak čo... Záväzok sem, dohoda tam. Alebo iný príklad (a stále sme ešte len v januári).

Sociálna poisťovňa oznámila, že voči štátnym zdravotným zariadeniam t.j. nemocniciam, ktoré spadajú pod Ministerstvo zdravotníctva SR, eviduje nezaplatené odvody za zamestnancov (zamestnancov štátu) vo výške cca 55 miliónov eur. Informácia prešla prakticky bez povšimnutia, pritom neplatenie odvodov za svojich zamestnancov je už dlhší čas trestným činom. Ak by tak spravil podnikateľ, skončil by s pokutou, exekúciou a ktovie, či nie dokonca v base. Ak však štátna nemocnica dlhodobo neplatí sociálne odvody za svojich zamestnancov, ako by to bolo v poriadku.

Je to však naozaj v poriadku?
Je v poriadku, že sme akosi pričasto svedkami ako štát (pokojne a dlhoročne) nedodržuje dohodu, ku ktorej sa dobrovoľne zaviazal alebo, že porušuje zákon, ktorý sám prijal?
Je naozaj v poriadku, že ani jedna z podobných správ nevyvolá zaznamenania hodnú reakciu alebo (nebodaj) vážnejšiu diskusiu?

Pred nedávnom vyzýval poslanec Beblavý, aby sme sa výraznejšie prihlásili k sociálnemu štátu, aby sme ho prestali spochybňovať, a pomáhali ho napĺňať. Nebolo by náhodou správnejšie vyzývať (z pozície predstaviteľa zákonodarnej moci) radšej k tomu, aby fungoval samotný štát? Štát ako taký, zatiaľ bez ľúbivých prívlastkov.

Inými slovami, či nie je prvoradé, aby štát plnil svoje záväzky, dohody a najmä vlastné zákony? A ak ich plniť nevie alebo nedokáže, nech ich radšej neprijíma alebo prijíma v „splniteľnej" forme. Aby štát fungoval v oblastiach, kde (okrem neho) niet inej náhrady (armáda alebo časť zdravotníctva sú práve tými oblasťami) a až vtedy, ak sa jeho činnosť bude aspoň približovať k naozajstnému fungovaniu, tak bude dosť času k tvorbe „náplne" sociálneho štátu.

Je mi bohužiaľ jasné, že také úsilie je málo voličsky príťažlivé, práve na rozdiel od „tvorby" alebo „napĺňania"  sociálneho štátu. Nezačína však naša bieda práve ľahostajnosťou v požiadavkach, ktoré máme na chod samotného štátu? A na druhej strane sa objavuje otázka - ak náš štát nemá väčší problém s neplnením medzinárodného záväzku alebo s nerešpektovaním vlastných zákonov, kde je záruka, že tak nebude robiť v stále väčšej miere?

Prečo by potom mal štát v budúcnosti aj splniť „garantované" vyplácanie akýchsi dôchodkov alebo prečo reálne garantovať súkromné vklady v bankách? Však to môže spraviť tak, ako to robí doteraz - „slobodne" si vyberie, ktoré dohody, záväzky a zákony bude rešpektovať a ktoré nie.
Možnože by to malo byť inak.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?