Príbeh Lisabonskej stratégie EU 2000-2010 (1)

Autor: Roman Brandšteter | 22.5.2014 o 9:03 | (upravené 28.5.2014 o 9:24) Karma článku: 4,43 | Prečítané:  528x

Lisabonská stratégia 2000-2010 mala byť najambicióznejším projektom Európskej únie, vtedy 15-člennej, ale už počítajúcej so svojim rozšírením. Hlavným cieľom bolo spraviť z EU „najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku na svete, schopnú udržateľného hospodárskeho rastu s viac a lepšími pracovnými miestami a s väčšou sociálnou súdržnosťou.“ Malo sa tak stať do roku 2010, dnes však už vieme, že realita je úplne iná. Mnohé z cieľov stratégie (ak nie veľká väčšina) ostali nesplnené. A prečo sa dnes k Lisabonskej stratégii vlastne vracať? Dôvod existuje, práve na príbehu tohto megaprojektu sa dá poukázať na akých princípoch EU funguje, ako sa postupne mení a bohužiaľ nie tým správnym smerom. Je to príbeh toho, ako sa slová a realita stále viac a viac rozchádzajú. Akoby ani nebolo sily zvrátiť tento nebezpečný trend.

Aby nedošlo k omylu, Európsku úniu považujem za výborný nápad, ktorý stále má viac pozitívnych stránok ako negatív. Bohužiaľ sme však (tak trochu všetci) prispeli k tomu, že rozumný projekt spojenej Európy sa postupne odklonil na nebezpečnú cestu iným smerom ako bolo pôvodne zamýšľané a dohodnuté. Že sa naň nabalilo nadkritické množstvo podozrivých ľudí (čudesných politikov, pseudoexpertov, úradníčkov), ktorí postupne zaplavili a intoxikovali štruktúry EU. Priveľa profi-euro-pracovníkov, ktorí by sa vo vlastných krajinách (a v súkromnom sektore už vôbec) nikdy tak dobre „neuplatnili“, správne vytušili, že v rozľahlých a nekontrolovaných inštitúciách EU môžu vytvoriť mocný a neprehľadný aparát, ktorý už nebude členským štátom slúžiť, ale ktorý im bude naopak predpisovať (určovať, nariaďovať, usmerňovať) ich záujmy a ich budúcnosť. Prostredníctvom siete všakovakých komisií, rád, komisariátov, projektov, stratégií a výhľadových plánov sa profesionálni aparátčici zabetónovali a do veľkej miery postupne pozmenili Úniu do málo prijateľnej formy (Európskej únii dôveruje iba 31% jej obyvateľov!). Vytvorili málo zrozumiteľný jazyk (tzv. eurospík), ktorý postupne začína pripomínať jazyky prekonaných režimov 20. storočia.  

Na príbehu Lisabonskej stratégie 2010 možno vidieť ako a prečo sme sa dostali do súčasného stavu. Pochopiť omyly (a ich príčiny) môže dopomôcť k tomu, aby sa staré chyby neopakovali a najmä nedopustiť, aby tí, ktorí spravili z EU inštitucionálne monštrum, v tom naďalej pokračovali.

Základným cieľom Lisabonskej strategie 2010, ktorá bola prijatá na jar roku 2000 bolo: Únia sa má stať najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou, schopnou udržateľného hospodárskeho rastu s viac a lepšími pracovnými miestami a s väčšou sociálnou súdržnosťou“.  O realite Európske únie ako „najkonkurencieschopnejšej a najdynamickejšej ekonomiky“ svedčí aj znižujúci sa podiel HDP Únie na celosvetovom HDP 2004-2014 (zdroj: statista.com):



 

Ciele LS boli pritom rozpracované a formulované na základe „dôkladnej analýzy“  predchádzajúceho obdobia a následne boli postupne „hodnotené, obohacovávané a rozširované“  na pravidelných zasadnutiach európskych inštitúcii. Stratégia mala predstavovať „scenár pre komplexnú hospodársku, sociálnu a ekologickú obnovu Európskej únie“.

„Únia sa poučila z nezdarov predchádzajúcich stratégií, identifikovala bariéry, ktoré bránia využívaniu jej potenciálu, našla nové a účinné spôsoby, ako zaostávanie zmenšovať a ako nový proces riadiť“.

LS mala obsahovať „ucelený a navzájom sa podporujúci súbor opatrení, ktorý bol formulovaný tak, aby sa zvýšila výkonnosť Únie bez toho, aby bola ohrozená sociálna súdržnosť a bez toho, aby bolo znehodnotené životné prostredie“. Opatrenia mali vytvoriť podmienky pre plné využitie potenciáluEU „pre neprerušovaný a udržateľná rast.“  Hospodársky rast bol spomínaný prakticky v každom materiáli stratégie. Realita (podľa Eurostatu) je nasledovná:

rast HDP

 1999200520102013
EU152,9%2%2%0%
EU272,9%2,2%2%0,1%

Lisabonská stratégia označila za „jedno zo slabých miest“  skutočnosť, že koncom 90. rokov bolo 15 miliónov Európanov nezamestnaných a miera zamestnanosti bola nízka (najmä zamestnanosť žien a starších ľudí). A realita? Napriek všetkým iniciatívam Lisabonskej stratégie sa počet nezamestnaných (z „štartovacej“ hodnoty 15 miliónov) neznížil, ale najprv stagnoval a neskôr sa zvyšoval.

počet nezamestnaných (v miliónoch)

 12/199912/200512/20102/2014
EU1514,5615,0318,1921,13
EU2518,9819,2921,6924,46
EU27-20,2822,7825,62

miera nezamestnanosti 

 12/199912/200512/20102/2014
EU158,4%8,1%9,5%10,8%
EU259,2%8,8%9,6%10,6%
EU27-8,7%9,5%10,5%

V tabuľke sú uvedené počty nezamestnaných pre EU15 (členovia EU pri štarte LS), ako aj pre EU25 (vrátane Slovenska) a EU27 (krajiny EU na konci LS).

Problémom v probléme je nezamestnanosť mládeže. Cieľom LS bolo „zlepšiť vzdelávanie, odbornú prípravu , mobilitu, profesijnú integráciu a sociálne začlenenie mladých Európanov...“  A ďalej „zaistiť zvláštne sledovanie politík zameraných na trvalú integráciu mladých ľudí na trhu práce... pokrok v oblasti zamestnávania mladých ľudí...“.  Výsledky realizácie týchto cieľov sú nasledovné:

miera nezamestnanosti mladých ľudí 15-24

 12/199912/200512/20102/2014
EU1516%16,7%20,4%22,3%
EU2517,9%18,3%20,9%22,5%
EU27 18,3%21%22,7%

počet nezamestnaných mladých ľudí 15-24 (v miliónoch)

 12/199912/200512/20102/2014
EU152,883,664,224,38
EU254,734,684,965,07
EU27-4,955,225,23

Jedným z hlavných cieľov Lisabonskej stratégie bolo zvýšenie zamestnanosti: „Celkovým výsledkom týchto opatrení (...) aby sa do roku 2010 zvýšila miera zamestnanosti zo súčasných priemerných 61% čo najviac priblížila k 70%.“ 

miera zamestnanosti 15-64

 1999200520102013
EU1562,5%65,3%65,4%65,1%
EU2761,8%63,4%64,1%64,2%

Dôležitým bodom mala byť lepšia koordinácia makroekonomických politík. „Lisabonská stratégia vyžaduje, aby makroekonomická politika bola zameraná najmä na fiškálnu konsolidáciu a zvyšovanie udržateľnosti verejných financií“.  Cieľom malo byť „zaistiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, najmä v súvislosti zo stárnutím populácie a dopadmi na penzijný systém“... V mnohých krajinách EU sa v „otázke udržateľnosti dôchodkových systémov“ urobilo minimum, ak pravda nepočítame predlžovanie odchodu do dôchodku, čo sa dá ťažko nazvať reformou. Aj to málo, čo sa podarilo (napr. súkromný pilier dôchodkového sporenia v niektorých novších krajinách EU) bolo po čase orezané (v niektorých krajinách ako napr. Maďarsko rovno zrušené). A tak sme po 14 rokoch od štartu LS prakticky tam, kde sme boli, akurát demografický problém je väčší a „bližší“ ako v roku 2000.

(pokračovanie tu)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Trump chce meniť Ameriku, odkláňa sa aj od vlastnej strany

Populista a izolacionista. Donald Trump ukázal, že je rovnaký ako počas kampane.

ŽENA

Sociologička: Konzervatívnosť Slovenska je skôr mýtus

Tradičná forma rodiny pretrváva, no dospievame k rozmanitosti.

BRATISLAVA

Kompostér musí byť v každom dome

Ľudia musia po novom povinne separovať bioodpad.


Už ste čítali?