Príbeh Lisabonskej stratégie EU 2000-2010 (2)

Autor: Roman Brandšteter | 23.5.2014 o 10:01 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  201x

Európska únia je od roku 2010 „najkonkurencieschopnejšia a najdynamickejšia znalostná ekonomika na svete, schopná udržateľného hospodárskeho rastu s viac a lepšími pracovnými miestami a s väčšou sociálnou súdržnosťou.“ Také bol hlavný cieľ Lisabonskej stratégie 2000-2010. Zdá sa vám to v nesúlade s realitou?

Pokračovanie článku, ktorého prvú časť nájdete tu.

Celou Lisabonso stratégiou 2010 sa preplieta ako brečtan Pakt stability a rastu.
Pakt stability a rastu (...) je zásadnou súčasťou makroekonomického rámca (...) Obidva nominálne piliere paktu – 3% pre pomer schodku verejných financií k HDP a 60% pre pomer verejného dlhu k HDP – preukázali svoju hodnotu a naďalej zostávajú základným kameňom  mnohostranného dohľadu“.  Preto treba „posilniť hospodárske základy a účinnosť paktu, (...) zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, posilniť rast a predísť nadmernému zaťaženiu budúcich generácií.“  Ako potrebné sa ukazovalo „uspokojivým tempom znížiť mieru verejného dlhu pod 60%. Čím vyšší je u členských štátov pomer dlhu k HDP, tým vyššie musí byť ich úsilie ho urýchlene znížiť...“.  Realita je nasledovná:

Deficity (ako % HDP)

 2000200520102013
EU270,6%-2,5%-6,5%-3,3%

Dlh EU (ako % HDP)

 2000200520102013
EU2562,9%63,3%80,9%88,2%
EU2761,8%62,7%80,2%87,4%

Dlh EU (v biliónoch EUR)

 2000200520102013
EU275,76,969,8611,38

Ďalším dôležitým bodom LS bola modernizácia európskeho sociálneho systému, pretože „ľudia sú hlavným aktívom Európy a musia byť preto v centre pozornosti všetkých politík, ktoré Únia vykonáva“.   Bolo konštatované, že „v roku 1998 až 18% obyvateľov, čo je cca 60 miliónov osôb, žilo na hranici chudoby“.

Lisabonská stratégia hovorí: „musí sa zvýšiť investícia do ľudského kapitálu. Aktívny a dynamický sociálny štát musí súčasne zabrániť tomu, aby nástup novej ekonomiky nerozmožil sociálne problémy: nezamestnanosť, chudobu a vylučovanie zo spoločnosti“. Splnené to malo byť v roku 2010. „Nerozmnožovanie“ sociálnych problémov v realite:

Počet obyvateľov Európskej únie žijúcich na hranici chudoby alebo sociálneho vylúčenia (v miliónoch)

 1998200520102012
EU25cca 60*81,385,491,5
EU27-124,3116,8122,8

(* cit., Barcelonské zasadnutie ER 2002)

Zaujímavé je, že chudoba v EU15 neklesala (podľa štatistikov) ani v predkrízovom čase. A to napriek všetkým „akčným programom“, napriek Lisabonskej stratégii, ktorá predsa jasne hovorila o zlepšovaní, nie zhoršovaní stavu. „Udržateľný rozvoj má uspokojovať potreby súčasnej generácie bez toho, aby sa tak dialo na úkor budúcich generácií. Ak sa súčasné tendencie nezvrátia, potom sa alebo zvýšia spoločenské náklady, alebo sa tieto tendencie stanú nezvratnými. Stratégia LS si kladie za úlohu zvrátiť alebo aspoň zastaviť tieto negatívne tendencie.“

Vytvoriť integrované finančné trhy, bol ďalší z cieľov Lisabonskej stratégie. „Vytvoriť v Únii výkonné, transparentné a spoľahlivé finančné trhy“  považoval lisabonský sumit (rok 2000) „za závažnú úlohu, pretože podporuje rast a zamestnanosť tým, že pomáha lepšie alokovať kapitál a znižuje náklady na jeho získanie“. O tom ako sa podarilo vytvoriť v EU „výkonné, transparentné a spoľahlivé“ finančné trhy sa netreba veľa rozpisovať. Realita je všeobecne známa.

Ďalším slabým miestom bola označená „veľmi kritická“  situácia vo vede a výskume: „európske podniky menej investujú do nových technológií a do výskumnej činnosti ako ich rivali, najmä USA a Japonsko. Tým sa vysvetľuje prečo Európa zaostáva v raste produktivity ako aj v inovačnej činnosti.“  To sa malo zmeniť. „Európa musí čeliť tejto výzve razantným krokom“. Cieľom LS bolo teda zvýšiť výdaje na vedu a výskum na 3% HDP. Realita:
výdaje na vedu a výskum (ako % HDP) 

 2000200520102013
EU151,91%1,89%2,1%2,15%
EU271,85%1,82%2,01%2,06%
USA2,61%2,49%2,73%-
Japonsko3%3,31%3,25%-

Do konca roku 2000 sa mal „prijať patent Spoločenstva aby patentová ochrana bola v EU rovnako jednoduchá, ľahko získateľná a porovnateľne komplexná ako v krajinách našich obchodných rivalov“.   Nekonečný príbeh spoločného patentu EU môžete nájsť tu.

V oblasti školstva bol „stanovený cieľ, aby školstvo a systémy odbornej prípravy dosiahly do roku 2010 svetovej úrovne“. Čítať dnes tieto plány, znamená pripomenúť si slová hrdinu známeho filmu, keď hovorí „kde udělali soudruzi chybu?“

„Pomáhalo“ sa aj podnikateľom: „Európska rada navrhuje podporovať európske podniky a podnikavosť najmä obmedzením administratívnej záťaže. (...) Nový akčný plán by mal zjednodušiť a upraviť regulatívne prostredie, v ktorom sa pohybujú európske podniky“.
„Je žiaduce (...) zamerať sa najmä na zníženie objemu štátnych podpôr.“  Hmmm.

Zdôrazňoval sa aj boj proti klimatickým zmenám. „Do roku 2005 chce Únia dosiahnuť zreteľný úspech“ a „do roku 2010 chce aby elektrická energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov sa podieľala 22% na hrubej spotrebe elektrickej energie“. 

podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov na hrubej spotrebe energie (v %)

 2000200520102012
EU28-8,7%12,5%14,1%

V roku 2004 Európska rada požiadala Európsku komisiu aby zriadila „skupinu špičkových expertov“ pod vedením Wima Koka (niekdajší holandský premiér) aby vypracovala „nezávislý príspevok k hodnoteniu polčasu Lisabonskej stratégie“  Mala v nej  „načrtnúť stratégiu“ ktorá umožní „európskym ekonomikám splniť ciele Lisabonskej stratégie“. Znie to čudne ale je to tak, nezávislá komisia mala načtnúť stratégiu ako splniť ciele Lisabonskej stratégie, EU sa skrátka nezaprie. Špičkoví experti pripravili správu, z ktorej možno citovať:
„Pokiaľ naozaj chceme, aby sa rastové a hospodárske ciele Lisabonu stali skutočnosťou, musíme sa zapojiť úplne všetci. Všetci musia ťahať za jeden povraz“

 „Predpokladom pre to, aby sa rast a zamestnanosť zvýšili a podopreli tak európsky sociálny model, je silné, rozhodné a presvedčivé politické vedenie“.

„Európa musí sama z vlastnej vôle inovovať“

„Problémy? Pomenovať a odstrániť“

„Pôsobenie regulácií na súťaž a spotrebiteľa by malo byť systematicky preverované. Je nevyhnutné zaistiť, aby regulácia nepoškodzovala hospodársku činnosť.“

„Európa nie je pre podnikateľov dostatočne atraktívna. Narážajú stále na množstvo prekážok (...) Prvou prekážkou je celková záťaž rôznych predpisov. Hoci sú často vytvorené s najlepším úmyslom...

Komisia a členské štáty by sa mali dohodnúť (do jari 2005) na spoločnej definícii administratívneho bremena. Komisia musí posúdiť kumulatívny dopad byrokracie na podniky a určiť ciele, ako ich redukovať“

 „Zaistiť účinnú realizáciu práva Európskeho spoločenstva: Urýchliť implementáciu Európskych právnych predpisov (98.5%)“

„Európania sa rozhodli pre stráženie spoločných hodnôt: uzavreli sociálny pakt, ktorý chráni obyvateľov pre rizikom nezamestnanosti, choroby alebo staroby“.

... ešte sa musí veľa urobiť, aby sa Lisabon nestal synonymom pre prepásnuté úmysly a nedodržané sľuby...

Vedúci európskí predstavitelia potrebujú vštepiť občanom vieru, že zajtrajšok bude lepší ako dnešok“.

Tento citát, za ktorý by sa nemusel hanbiť žiadny správny aparátčik, by mohol byť bodkou za príbehom Lisabonskej stratégie 2000-2010. Príbeh však zďaleka nekončí. „Úspešne“ pokračuje ako Stratégia Európa 2020 (o nej však inokedy).

Pre toho, kto vydržal až sem, perlička na záver. Lisabonská stratégia hovorila  „Napriek tomu, že ide o proces komplexnej ekonomickej a sociálnej obnovy Európy rozvrhnutý na desať rokov, nie je nutné k jeho realizácii zriaďovať žiadnu novú inštitúciu, ani používať nové nástroje a zahajovať nové procesy. Pôjde o lepšie a koordinovanejšie využitie nástrojov a procesov, ktoré boli uvedené do života už skôr a ktoré sa osvedčili“.  Je to celkom vtipné tvrdenie. Jednak preto, že ak sa doterajšie nástroje a procesy osvedčili, prečo bola nutná Lisabonská stratégia, ktorá mala „zvrátiť súčasné tendencie“ a jej cieľom mala byť „komplexná obnova EU“ ? A po druhé, hovoriť, že nie sú „potrebné nové nástroje a procesy“  je ešte viac ako vtipné. Za prvé 4 roky Lisabonskej stratégie „bola prijatá stovka nariadení, smerníc a programov, ktoré sa vzťahujú k lisabonskému programu“.  To sa hovorí pri hodnotení LS v správe Európskej komisie (január 2004).

Len počas Lisabonskej stratégie boli zavedené niektoré nasledovné „súvisiace a podporné plány, agendy, procesy a charty“ (už len samotné názvy sú ukážkou kreativity strojcov svetlých zajtrajškov).

Akčný plán eEurope (neskôr rozšírený o prvky eLearning, eGovernment, eHealth, eBusiness) -  Patent spoločenstva - Charta malých a stredných podnikov - Akčný plán finančných služieb - Akčný plán rizikového kapitálu - Národné akčné programy pre zamestnanosť - Všeobecné vodítka pre hospodársku politiku - Tzv. Nová metóda otvorenej koordinácie - Európske centrum pre mobilitu - Zelená kniha o sociálnej zodpovednosti firiem - Európska sociálna agenda - Národné akčné plány boja proti chudobe a vylučovaniu zo spoločnosti - 6. rámcový program výskumu - 6. akčný plán životného prostredia - Stratégia vnútorného trhu - Akčný plán smerujúci k zlepšeniu práva spoločností a riadenia podnikov - Program Inteligentná energia pre Európu - Európska akcia pre rast, neskôr zmená na Iniciatívu pre rast - program Quick Start - Pracovná skupina pre zamestnanosť - Akčný plán pre investície a výskum - Akčný plán pre enviromentálne technológie - Program na podporu aktívneho stárnutia - Siedmy rámcový program pre výskum a rozvoj - Európsky kozmický program - Európsky technologický inštitút - Európsky pakt mládeže .... (zoznam ani zďaleka nie je úplný).

Súvisiace články:
Príbeh Lisabonskej stratégie EU 2000-2010 (1)
Lisabonská stratégia a akýsi Hayek
Najdôležitejšie ľavicové slová (2)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?