Imigračná paralýza EU. Je vôbec niekto zodpovedný?

Autor: Roman Brandšteter | 17.9.2015 o 0:09 | Karma článku: 7,45 | Prečítané:  645x

Aktuálna situácia na samotnej hrane imigračnej paralýzy svedčí o jednom z ďalších zlyhaní funkcionárov Európskej únie v tých naozaj dôležitých veciach. Na jednej strane tisíce dobrovoľníkov  

mimo európskych a štátnych štruktúr pomáhajú aspoň zmierňovať imigračnú vlnu, aby neprerástla do humanitárnej katastrofy. A na druhej strane sa nedá prehliadnuť, že profesionálni európski funkcionári (v žiadnom prípade sa nedá povedať lídri), podporovaní mnohotisícovou armádou úradníkov, konzultantov a analytikov a s miliardami eur v rôznych fondoch (pre azyl, migráciu, správu vonkajších hraníc EU atď.) predvádzajú hodinu po dvanástej ďalší diel frašky pod názvom „potrebujeme urýchlene vyriešiť (aj) nami zapríčinený problém“.

Otázky legálnej aj nelegálnej imigrácie, azylu či spoločnej ochrany vonkajších hraníc EU však „mali byť“ dlhodobo riešené - aspoň tak o tom hovoria viaceré dokumenty EU a prejavy jej predstaviteľov. Posúďte sami:

2004: Pokrok bol dosiahnutý aj pri zavádzaní spoločnej politiky v oblasti azylu, imigrácie a správy vonkajších hraníc“ (Všeobecná správa týkajúca sa činnosti EU, 2004)

2009:  „EU naďalej reaguje na rozširujúcu sa škálu výziev pri budovaní integrovanej spoločnosti, ktorá (...) účinne riadi migráciu a azyl.“ (Všeobecná správa o činnosti EU, 2009)

„...boli zmodernizované hraničné kontroly s cieľom zlepšiť bezpečnosť vonkajších hraníc Európy. (...) Nový komplexný prístup k imigrácii v sebe spája zvýšenie počtu príležitostí pre legálnych prisťahovalcov do EU (...) a boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi. (...)
EU má teraz k dispozícii platformu, na ktorej sa riešia otázky ako hospodársky rozvoj, migrácia (...) určujúce budúcnosť európskeho kontinentu.“
(správa Stav Únie v roku 2009: hlavné úspechy Barrosovej komisie)

2010: Priorita sa kladie na konsolidáciu reálnej spoločnej imigračnej a azylovej politiky.“ (Všeobecná správa o činnosti EU, 2010)

„Budeme presadzovať skutočné riešenie otázok azylu a migrácie. (...) budeme zasahovať proti vykorisťovaniu nelegálnych prisťahovalcov v Európe a na našich hraniciach“. (Barroso – správa Stav Európskej únie, 2010)

2011: „migračné toky po Arabskej jari ukazujú aké dôležité je, aby EU bola schopná rýcho a účinne reagovať na rýchlo sa vyvíjajúce krízové situácie“
nový Fond pre azyl a migráciu s rozpočtom 3,4 miliardy eur sa bude zameriavať na toky osôb a integrované riadenie imigrácie
nový Fond pre vnútornú bezpečnosť s rozpočtom 4,1 miliardy eur bude podporovať vykonávanie stratégie vnútornej bezpečnosti... a to vrátane správy vonkajších hraníc Únie“
„Nelegálnu migráciu a obchodovanie s ľuďmi treba účinne a komplexným spôsobom riešiť
(Všeobecná správa o činnosti EU, 2011)

2014: „...musíme zabezpečiť hranice Európy. Naše spoločné azylové a migračné politiky budú fungovať len vtedy, ak sa nám podarí zabrániť nekontrolovateľnému prílevu nelegálnych migrantov“ (...) „také situácie ako pri ostrove Lampedusa (pozn. tragédia v roku 2013) sa nikdy nesmú zopakovať“ (Juncker: Nový začiatok pre Európu: moja agenda..., júl 2014)

Nový šéf EK Juncker sa vo svojom kandidačnom dokumente zastrájal, že tragédia na ostrove Lampedusa v roku 2013 (vyše 350 obetí) sa „nesmie zopakovať“. Nesmela, ale zopakovala. V apríli 2015 a s takmer dvojnásobným počtom obetí (o obetiach z Parndorfu ani nehovoriac).

Ak sa však problém ochrany vonkajších hraníc, imigrácie, azylu a obchodu s ľuďmi – aspoň podľa eurodokumentov a prejavov tzv. „lídrov“ EU - naozaj riešil dlhoročne, prioritne a komplexne, tak ako je možné, že realita je tak diametrálne odlišná od slov, záverov rokovaní a pompéznych deklarácií?

Veľmi ťažko sa dá uveriť tomu, že európski funkcionári majú nedostatočné právomoci, nedostatok financií alebo nedostatok kompetencií od národných štátov. Ak by tak bolo, čo by ich potom nútilo zaplňovať európske dokumenty kilami fráz, floskúl, potemkinovských vyhlásení, vrátane evidentných omylov až (polo)klamstiev? Že by len snaha zapáčiť sa a udržať si svoje ťažko vybojované miesto, svoju mzdu, svoj budúci štedrý európsky dôchodok? Naozaj sme sa potrebovali dostať až sem?

Zaujímavá otázka by znela (ak by ju vôbec niekto dôležitý položil), či nesie niekto z EU za súčasný stav politickú zodpovednosť. Do dnešného dňa nie je známy žiadny prípad (ak sa mýlim, rád sa dozviem o opaku) rezignácie čo len jedného profesionálneho funkcionára EU, EP, EK..., ktorý zodpovedá  za agendu imigrácie a azylu.

Čo je však horšie - iba nepoučiteľný rojko by si mohol namýšľať, že priamy prenos zo súčasného európskeho imigračného chaosu by snáď mohol byť tým zlomom, ktorým by sa Európa už konečne prestala vzájomne podvádzať a zatvárať oči pred realitou, ako to robí v „riešeniach“ eurokrízy, ako to robí v nekončiacom živote na dlh (a za novovytlačené peniaze), a ako to robí alebo robila vo viacerých iných dôležitých oblastiach (viď príklady Lisabonskej stratégie 2010, projektu Galileo, či spoločného európskeho patentu).

Ktože by taký pozitívny zlom inicioval? Juncker so Schultzom, ktorí sú spoluzodpovední za mnohé zo súčasných problémov, alebo niekto z bezfarebných eurokomisárov? Oveľa pravdepodobnejšie je, že tie isté tváre, tie isté orgány, tí istí profi-funkcionári prídu len s ďalšou batériou navrhovaných „riešení“, ktorá sa musia spraviť a ktoré následne prinesú nové „nečakané“ komplikácie a – ako inak - potrebu minúť ďalších niekoľko miliárd nových peňazí. Veď európska banka je už pripravená.

A popritom budú naďalej padať heslá typu:

„všetko čo robíme, robíme pre občanov Európy“
(Barroso, šéf Európske komisie 2004-2014, správa Stav Európskej únie 2010) 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?