reklama

Príbeh Lisabonskej stratégie EU 2000-2010 (1)

Lisabonská stratégia 2000-2010 mala byť najambicióznejším projektom Európskej únie, vtedy 15-člennej, ale už počítajúcej so svojim rozšírením. Hlavným cieľom bolo spraviť z EU „najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku na svete, schopnú udržateľného hospodárskeho rastu s viac a lepšími pracovnými miestami a s väčšou sociálnou súdržnosťou.“ Malo sa tak stať do roku 2010, dnes však už vieme, že realita je úplne iná. Mnohé z cieľov stratégie (ak nie veľká väčšina) ostali nesplnené. A prečo sa dnes k Lisabonskej stratégii vlastne vracať? Dôvod existuje, práve na príbehu tohto megaprojektu sa dá poukázať na akých princípoch EU funguje, ako sa postupne mení a bohužiaľ nie tým správnym smerom. Je to príbeh toho, ako sa slová a realita stále viac a viac rozchádzajú. Akoby ani nebolo sily zvrátiť tento nebezpečný trend.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Aby nedošlo k omylu, Európsku úniu považujem za výborný nápad, ktorý stále má viac pozitívnych stránok ako negatív. Bohužiaľ sme však (tak trochu všetci) prispeli k tomu, že rozumný projekt spojenej Európy sa postupne odklonil na nebezpečnú cestu iným smerom ako bolo pôvodne zamýšľané a dohodnuté. Že sa naň nabalilo nadkritické množstvo podozrivých ľudí (čudesných politikov, pseudoexpertov, úradníčkov), ktorí postupne zaplavili a intoxikovali štruktúry EU. Priveľa profi-euro-pracovníkov, ktorí by sa vo vlastných krajinách (a v súkromnom sektore už vôbec) nikdy tak dobre „neuplatnili“, správne vytušili, že v rozľahlých a nekontrolovaných inštitúciách EU môžu vytvoriť mocný a neprehľadný aparát, ktorý už nebude členským štátom slúžiť, ale ktorý im bude naopak predpisovať (určovať, nariaďovať, usmerňovať) ich záujmy a ich budúcnosť. Prostredníctvom siete všakovakých komisií, rád, komisariátov, projektov, stratégií a výhľadových plánov sa profesionálni aparátčici zabetónovali a do veľkej miery postupne pozmenili Úniu do málo prijateľnej formy (Európskej únii dôveruje iba 31% jej obyvateľov!). Vytvorili málo zrozumiteľný jazyk (tzv. eurospík), ktorý postupne začína pripomínať jazyky prekonaných režimov 20. storočia. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na príbehu Lisabonskej stratégie 2010 možno vidieť ako a prečo sme sa dostali do súčasného stavu. Pochopiť omyly (a ich príčiny) môže dopomôcť k tomu, aby sa staré chyby neopakovali a najmä nedopustiť, aby tí, ktorí spravili z EU inštitucionálne monštrum, v tom naďalej pokračovali.

Základným cieľom Lisabonskej strategie 2010, ktorá bola prijatá na jar roku 2000 bolo: Únia sa má stať najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou, schopnou udržateľného hospodárskeho rastu s viac a lepšími pracovnými miestami a s väčšou sociálnou súdržnosťou“. O realite Európske únie ako „najkonkurencieschopnejšej a najdynamickejšej ekonomiky“ svedčí aj znižujúci sa podiel HDP Únie na celosvetovom HDP 2004-2014 (zdroj: statista.com):

SkryťVypnúť reklamu
reklama
podiel EU na celosvetovom HDP
podiel EU na celosvetovom HDP 



 

Ciele LS boli pritom rozpracované a formulované na základe „dôkladnej analýzy“ predchádzajúceho obdobia a následne boli postupne „hodnotené, obohacovávané a rozširované“ na pravidelných zasadnutiach európskych inštitúcii. Stratégia mala predstavovať „scenár pre komplexnú hospodársku, sociálnu a ekologickú obnovu Európskej únie“.

„Únia sa poučila z nezdarov predchádzajúcich stratégií, identifikovala bariéry, ktoré bránia využívaniu jej potenciálu, našla nové a účinné spôsoby, ako zaostávanie zmenšovať a ako nový proces riadiť“.

LS mala obsahovať „ucelený a navzájom sa podporujúci súbor opatrení, ktorý bol formulovaný tak, aby sa zvýšila výkonnosť Únie bez toho, aby bola ohrozená sociálna súdržnosť a bez toho, aby bolo znehodnotené životné prostredie“. Opatrenia mali vytvoriť podmienky pre plné využitie potenciáluEU „pre neprerušovaný a udržateľná rast.“ Hospodársky rast bol spomínaný prakticky v každom materiáli stratégie. Realita (podľa Eurostatu) je nasledovná:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

rast HDP

 1999200520102013
EU152,9%2%2%0%
EU272,9%2,2%2%0,1%

Lisabonská stratégia označila za „jedno zo slabých miest“ skutočnosť, že koncom 90. rokov bolo 15 miliónov Európanov nezamestnaných a miera zamestnanosti bola nízka (najmä zamestnanosť žien a starších ľudí). A realita? Napriek všetkým iniciatívam Lisabonskej stratégie sa počet nezamestnaných (z „štartovacej“ hodnoty 15 miliónov) neznížil, ale najprv stagnoval a neskôr sa zvyšoval.

počet nezamestnaných (v miliónoch)

 12/199912/200512/20102/2014
EU1514,5615,0318,1921,13
EU2518,9819,2921,6924,46
EU27-20,2822,7825,62

miera nezamestnanosti 

 12/199912/200512/20102/2014
EU158,4%8,1%9,5%10,8%
EU259,2%8,8%9,6%10,6%
EU27-8,7%9,5%10,5%

V tabuľke sú uvedené počty nezamestnaných pre EU15 (členovia EU pri štarte LS), ako aj pre EU25 (vrátane Slovenska) a EU27 (krajiny EU na konci LS).

Problémom v probléme je nezamestnanosť mládeže. Cieľom LS bolo „zlepšiť vzdelávanie, odbornú prípravu , mobilitu, profesijnú integráciu a sociálne začlenenie mladých Európanov...“ A ďalej „zaistiť zvláštne sledovanie politík zameraných na trvalú integráciu mladých ľudí na trhu práce... pokrok v oblasti zamestnávania mladých ľudí...“. Výsledky realizácie týchto cieľov sú nasledovné:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

miera nezamestnanosti mladých ľudí 15-24

 12/199912/200512/20102/2014
EU1516%16,7%20,4%22,3%
EU2517,9%18,3%20,9%22,5%
EU27 18,3%21%22,7%

počet nezamestnaných mladých ľudí 15-24 (v miliónoch)

 12/199912/200512/20102/2014
EU152,883,664,224,38
EU254,734,684,965,07
EU27-4,955,225,23

Jedným z hlavných cieľov Lisabonskej stratégie bolo zvýšenie zamestnanosti: „Celkovým výsledkom týchto opatrení (...) aby sa do roku 2010 zvýšila miera zamestnanosti zo súčasných priemerných 61% čo najviac priblížila k 70%.“ 

miera zamestnanosti 15-64

 1999200520102013
EU1562,5%65,3%65,4%65,1%
EU2761,8%63,4%64,1%64,2%

Dôležitým bodom mala byť lepšia koordinácia makroekonomických politík. „Lisabonská stratégia vyžaduje, aby makroekonomická politika bola zameraná najmä na fiškálnu konsolidáciu a zvyšovanie udržateľnosti verejných financií“. Cieľom malo byť „zaistiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, najmä v súvislosti zo stárnutím populácie a dopadmi na penzijný systém“... V mnohých krajinách EU sa v „otázke udržateľnosti dôchodkových systémov“ urobilo minimum, ak pravda nepočítame predlžovanie odchodu do dôchodku, čo sa dá ťažko nazvať reformou. Aj to málo, čo sa podarilo (napr. súkromný pilier dôchodkového sporenia v niektorých novších krajinách EU) bolo po čase orezané (v niektorých krajinách ako napr. Maďarsko rovno zrušené). A tak sme po 14 rokoch od štartu LS prakticky tam, kde sme boli, akurát demografický problém je väčší a „bližší“ ako v roku 2000.

(pokračovanie tu)

Roman Brandšteter

Roman Brandšteter

Bloger 
  • Počet článkov:  150
  •  | 
  • Páči sa:  27x

Člověk nemá zestárnout, dokud nezmoudří. (JW) ....... Cesta do pekla je dláždená tými najlepšími úmyslami. (anonym) ...... O mne: Introvert uprostred úžasne zaujímavého a súčasne trochu desivého sveta. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťEurópska úniaNezaradenéFikcie a imaginácie"Rukoväť modernej ľavice"

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu