Také je to ľahké. A keby sa (čírou náhodou) opäť niečo pokazilo, povedzme, že by začali biť do očí letiská, kde nepristávajú lietadlá alebo zbytočné letiská alebo diaľnice, ktoré nikam nevedú alebo zbytočne postavené domy atď., tak máme po ruke ďalšie nástroje inteligentného a trvalo udržateľného rastu. K moderným nástrojom pre hospodársky rast patrí zahrnutie prostitúcie, pašeráctva a predaja drog do HDP.
A je to správne, bolo by predsa škoda nezahrnúť usilovnú činnosť pasákov, pašerákov, dílerov či konzumentov drog do nášho domáceho produktu. A hneď vyzeraju čísla HDP krajšie, i zadĺženie sa utešene zníži. Nie to nepodstatné (absolútne zadĺženie), ale to dôležité (ako pomer k HDP). Výborné správy o zlepšenom HDP prichádzajú prakticky z každej strany – úspech hlási Írsko, Poľsko, Taliansko, Veľká Británia, Španielsko aj my.
A keby ani to (čírou náhodou) nestačilo, máme po ruke ďalšie úpravy – do HDP môžeme zaradiť aj iné druhy kriminality najmä kvôli veľkému príspevku organizovaného zločinu a mafie do HDP, ktorý môže byť na úrovni niekoľkých percent (napr. 7% v Taliansku v roku 2007). Škoda by bolo nevylepšiť týmito číslami európsku ekonomiku a tým pádom aj neustále znižovať dlhy, ktorými zaťažíme budúce generácie.
Nezabúdajme aj na nezanedbateľný príspevok gamblerstva ale aj žobráckeho a bezdomoveckého sektora našej ekonomiky. Tieto príspevky sa na prvý pohľad môžu zdať neveľké ale nezabúdajme na obrovský prorastový potenciál, ktorý tieto sektory v budúcnosti nepochybne majú.
Skrátka a dobre, vieme ako na to. Rast HDP a znižovanie dlhov ešte nikdy nebolo také ľahké ako dnes.
Samozrejme, môžu sa objaviť kuvici, skeptici a im podobní kverulanti, ktorý budú viesť pochybovačné reči a kaziť nám radostné pocity z dobre vykonanej práce. My si však nedáme kaziť dobrú náladu pesimistami a odpovieme im slovami prognostika Slovenskej akadémie vied V. Baláža: „Triezvy (...) pohľad hovorí, že ekonomika nie je fyzika. Fyzika meria to čo je, kým ekonómia to, čo si povieme, že je. Čo počítať a čo nepočítať do HDP bude teda vždy dilemou“.
A my sa veru žiadnej dilemy neobávame. To, čo budeme potrebovať, to do HDP započítame a čo nebudeme potrebovať, to do dlhov nezapočítame. HDP, dlhy a hospodársky rast skrátka nie sú fyzika ale to, čo si povieme, že sú. A to treba brať ako fundament.
Možno si ani neuvedomujeme revolučný dôsledok, ktorého sme svedkami. Je to niečo ako ekonomické perpetuum mobile (pozor, nie sme vo fyzike, kde perpetuum mobile fungovať nemôže) – naozajstný a trvalo udržateľný rast. Už nebude žiadnym strašiakom skutočnosť, že povedzme nejaká oceliareň (baňa, automobilka...) ukončí svoju činnosť. Bývalí zamestnanci už nebudú bezprizorne blúdiť po úradoch práce a odčerpávať štátne financie. Naopak, budú sa môcť integrovať medzi gamblerov, pašerákov, pasákov, dílerov či konzumentov drog, ale čo je najdôležitejšie - zostanú aktívnymi tvorcami rastu HDP.
A v prípade, že tieto nové prorastové sektory podporíme investičnými stimulmi, dotáciami a eurofondami (tých máme k dispozícii viac ako dosť), tak novovytvorený hrubý domáci podukt môže dokonca prevýšiť príspevky dovtedajších oceliarní či automobiliek. Nech si pokojne odídu inam, ale nám HDP zostane. Aj keby sa teda z Európy odsťahovali trebárs aj všetky fabriky, tak my nebudeme na kolenách (ako by sme možno boli pri starej a nemodernej metodike výpočtu HDP) ale stále budeme mať milióny aktívnych tvorcov hospodárskeho rastu (podľa novej a modernej metodiky).
Už by ste teda mali vedieť čo v praxi znamenajú tieto výroky:
„Naším cieľom je rast – udržateľný rast ... to je našou najdôležitejšou prioritou“ (Barroso).
„Vytýčil som kroky, ako zmodernizovať našu sociálne orientovanú trhovú ekonomiku tak, aby podnecovala rast“ (Barroso)
„Všetkým obyvateľom Európy odkazujem, že... (EU) urobí všetko, čo bude potrebné, aby zabezpečila ich budúcnosť“ „Všetko čo robíme, robíme pre občanov Európy“ (Barroso)
"Ak je situácia vážna, musíte klamať" (J.C. Juncker, nový šéf Európskej komisie)
Sme skrátka odsúdení na úspech a v nijakom (ešte raz a pomaly: ni-ja-kom) prípade nehrozí, žeby sme mali súhlasiť s názorom všakovakých hájekovcov, ktorí do omrzenia opakujú, že:
„Keď vo vývoji civilizácie nastane nečakane zvrat – keď namiesto neustáleho pokroku, ktorý sme si zvykli očakávať, zrazu cítime, že nás ohrozuje zlo, ... pripisujeme za to vinu všeličomu, len nie sebe samým. Nesnažili sme sa azda ... aby sa svet stal lepším?
Nech už sa ... vyskytnú akékoľvek rozdiely pri označovaní vinníkov, nech už to bude zlý kapitalizmus ... alebo spoločenský systém, ... istotu máme v jednej veci – že vedúce idey, ktoré určovali hlavné zmeny nášho spoločenského života nemôžu byť nesprávne.
Sme ochotní prijať skoro každé vysvetlenie súčasnej krízy našej civilizácie okrem jedného: že totiž súčasný stav sveta môže byť výsledkom skutočného omylu na našej strane a že uskutočňovanie našich najdrahších ideálov nás celkom zjavne doviedlo k vonkoncom odlišným výsledkom ako sme očakávali.
Také slová na nás neplatia a platiť nikdy nebudú.
Pokrok a prosperita totiž nie sú (podobne ako rast HDP alebo dlhy) fyzika. Takže neplatí to čo je, ale to, čo si povieme, že je. A s tým sa treba zmieriť.
