Málo bolo Castra?

Autor: Roman Brandšteter | 7.12.2016 o 23:09 | (upravené 12.12.2016 o 13:00) Karma článku: 13,19 | Prečítané:  4357x

Vyše 15.000 Kubáncov zabitých, vyše 100.000 uväznených a 2 milióny v emigrácii. To všetko od roku 1959, počas vlády komunistického diktátora Fidela Castra.

K takým číslam dospel medzinárodný tím historikov (S. Courtois a kol.) v publikácii Čierna kniha komunizmu. Za suchými číslami je pritom ukryté obrovské množstvo jednotlivých príbehov, pričom mnohé sa dozvieme až po definitívnom páde totality na Kube. Avšak aj to, čo poznáme už dnes, je dostatočne silným mementom.  Samozrejme ako pre koho. Nemám pritom na mysli výroky lokálnych propagandistov typu „politológa“ E. Chmelára či kilozofa Blahu (ani tie však neradno bagatelizovať), ale skôr vážnejšie prípady typu Trudeau alebo Juncker.

Aj kvôli nim si nezaškodí pripomenúť niekdajšie excesy Castrovho komunistického režimu (informácie sú čerpané zo spomenutej knihy) a dať ich do kontrastu k niektorým súčasným názorom a výrokom.

„Voľby! A načo?“
(F. Castro „zdôvodnil“ zrušenie svojho prísľubu slobodných volieb)

väzni castrovskej Kuby
V pracovných a koncentračných táboroch UMAP (Pomocná výrobná vojenská jednotka) sa ocitli okrem Castrových politických odporcov najmä veriaci (katolíci vrátane arcibiskupa Havany Ortegu, protestanti, svedkovia Jehovovi), homosexuáli a všetci tí, ktorých považovali za „potencionálne nebezpečných pre spoločnosť“ (básnik Jorge Valls si odsedel 7 340 dní) vrátane mnohých odporcov diktátora Batistu. Kandidáta na predsedu Študentského univerzitného zväzu - odporcu Batistu, ale aj Castra - odsúdili na 10 rokov a jeho trest nakoniec „rozšírili“ až na 42 (!) rokov väzby (protesty či hladovka boli obvyklé dôvody na zvýšenie pôvodného trestu).

„Fidel Castro bol líder v nadživotnej veľkosti, ktorý slúžil svojmu ľudu (...) jeho prívrženci, ako aj protivníci uznávali jeho úžasnú oddanosť a lásku ku kubánskemu ľudu“ 
(J. Trudeau,  predseda vlády Kanady)

praktiky castrovských väzníc
Metódy izolácie, odopieranie spánku, trápenie hladom, vystavenie účinku drog (penthotal), fyzické násilie vrátane elektrošokov, cely s veľmi vysokou teplotou (tzv. tostadoras – hriankovač) alebo naopak s veľmi nízkou. Kobky s minimálnymi rozmermi a tzv. gavetas (klietky) - cely asi meter široké, 1.8m vysoké a 10 metrov dlhé a v tomto uzavretom priestore, v neznesiteľnej promiskuite a bez hygieny trávili väzni (politickí spolu s obyčajnými) celé týždne.

„Se smrtí Fidela Castra svět ztratil člověka, jenž byl pro mnohé hrdinou (...) byl schopen změnit politický kurz své země a jeho vliv sahal za její hranice“.
(Jean-Claude Juncker, predseda Európskej komisie EU)

režim a homosexuáli
Homosexuáli boli ako „sociálne úchylné osoby“ terčom „prevýchovy“ režimu. Mnoho ich stratilo prácu najmä v oblasti kultúry a havanská univerzita sa stala centrom protihomosexuálnych čistiek. Bolo bežné verejne „súdiť“ homosexuálov na ich pracovisku, boli nútení „priznať sa“ k svojim nerestiam a buď sa ich „zriekli“ alebo nasledovalo prepustenie a kriminál.

„Zbohom comandante. Až do večného víťazstva ľudu“
(Tsipras, predseda vlády Grécka, členskej krajiny EU)

psychicke formy castrovského režimu
Z psychických metód týrania možno spomenúť napr. fingované popravy, kolektívnu zodpovednosť a tým pádom aj kolektívny trest vo forme trestania detí a príbuzných (nemožnosť štúdia, strata zamestnania), alebo systém návštev, kde boli politickí väzni prítomní nahí a museli sa pozerať ako sú ich ženy vystavené prehliadkam na najintímnejších miestach.

„Fidel Castro bol skrátka osvietený diktátor (...) Milióny utláčaných na Zemi sa tešili jeho pomoci a solidarite.“ (E. Chmelár)

ženy v castrovských väzniciach
Pre ženy odsúdené z politických dôvodov bola situácia mimoriadne ťažká - bitie, spoločné väzenie s delikventkami, ponižovanie dozorcov pri sprchovaní, hrozné hygienické podmienky. Dlhoročná Castrova priateľka a v sedemdesiatych rokoch zástupkyňa Kuby v UNESCU opisuje väzenie takto: „Moja cela mala šesť krát päť metrov (...) v cele nás bolo niekedy až štyridsaťdva (...) hygienické podmienky neznesiteľné (...) netiekla voda, nedali sa zalievať záchody (...) cely zaplavila vrstva výkalov“

„ hnaný ideálom spravodlivosti, ktorý sa rozhodol zmeniť svet nerovnosti a diskriminácie“
(E. Chmelár o Castrovi)

Castro a odbory
Jediný odborový zväz, ktorý ostal po Castrovom víťazstve na Kube, požiadal o „zrušenie práva na štrajk“. Jeden z činiteľov vládnucej strany vysvetlil, že „odbory nie sú orgánom predkladajúcim požiadavky“. Ľavicového šéfa cukrovarníckych odborov a neskôr demokraticky zvoleného generálneho tajomníka Konfederácie kubánskych pracujúcich „odmenili“ za nesúhlas s castrovským režimom 12-ročným väzením.

"jedna z najväčších osobností moderných dejín, presvedčený komunista, symbol revolučného socializmu (...) Bude chýbať!“  (Ľ.Blaha, predseda výboru NR SR pre európske (!) záležitosti o Castrovi)

čo dodať?
Je depresívne počúvať propagandistické spochybňovanie zločinov totalitného režimu „v mene“ revolúcie, ľudu, solidarity či dokonca „spravodlivosti“. Tak snáď len motto z knihy Uranový gulag:

„Tam kde není pokání, nemůže být ani odpuštění.
A tam, kde není odpuštení, nemůže být ani usmíření.
A kde není usmíření, nemůže být ani zapomnění.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Ani vyšetrovanie Dúhu nepripraví o verejné zákazky. Pozrite sa, čo stavia

Zmluva na výstavbu tunela za 500 miliónov eur rieši korupciu, vyšetrovanie daní nie.

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi.


Už ste čítali?